Sladkých sedemnásť :-)

Joj či to bolo dávno, keď som si ja povedala tú čarovnú formulku - sladkých 17násť .-) Teraz si ju hovorí moja dcéra Kristínka - čas uteká rýchlo a krásne chvíle sa striedajú s ťažšími, no čas si stále plynie rovnako rýchlo. Jednu z pekných chvíľ nám bude pripomínať aj dnešná skromná oslava, avšak o to pohodovejšia v znamení príjemného posedenia s rodičmi a ako inak, aj dobrého jedla :)

O tortu sa postarala moja mama, a ako vždy nesmela byť iná, ako naša najobľúbenejšia banánová s parížskym krémom :-) Sviečok sme mali len symbolicky, no aj tak sa už všetci nevedeli dočkať, až ju budú mať na tanieri...

S prípravami sme začali už včera - v sobotu, a to neskutočne dobrým chlebíkom od Jemine. Priznám sa, bolo ťažké ho nezjesť ešte v ten večer, po ochutnaní chlebíkovej pätky :-) Páči sa mi veľmi oveľa jednoduchšia príprava ako pri klasickom chlebe, no čas nič neuberie na kvalite, zdravej stránke a ani chuti chlebíka. Recept som si požičala teda rovno zo stránky Jemine, kde môžete zároveň nájsť ďalšie chutné a zdravé pochúťky.


a tu je už nakrájaný výsledok:


A čo na takýto skvelý chlebík? Opäť som sa inšpirovala ďalšou skvelou kuchárkou Kingou na jej veľmi chutnom blogu ako inak, o varení :-) konkrétne, Baklažánovým kaviárom:


Bola som veľmi milo prekvapená, že chutil úplne všetkým (deti mali svoju obľúbenú syrovo-smotanovo-pažítkovú nátierku) a ešte si aj vzali naše mamky nádielku domov :-) Dokonca aj Michal, môj priateľ, ktorý veľmi nemusí takéto výmysly, si pochutil. Ďakujem Kinga!

V sobotu sme si taktiež uvarili osviežujúcu zázvorovo-limetkovú limonádu, takmer ako sirup, len nie s hustotou sirupu, avšak nasledovný pomer stačí na miešanie s minerálkou v pomere, ako keď si dávate sirup:

POTREBUJEME:
cca 7 cm jemne nastrúhaného zázvoru
2 nechemicky ošetrené limetky - nakrájané na kúsky
8 ks badyánu
štipka sušenej šalvie
10 lístkov bazalky
10 PL lyžíc trstinového cukru
cca 3 poháre vody

Do hrnca pridáme všetky suroviny a za občasného miešania necháme priviesť k varu, vypneme, necháme vychladiť a nalejeme do fľaše. Uchováme v chlade.



U nás sa takmer žiadna oslava neobíde bez quichu či tartu, tak tentokrát cibuľový tart, po ktorom sa tiež len zaprášilo :-)


POTREBUJEME:
na krehké cesto:                                         na plnku:
250 g hladkej špaldovej múky                         250 ml kyslej smotany
125 g masla                                                 2 vajcia
čerstvý tymián                                             6-8 červených cibúľ
štipka soli                                                   za hrsť nakrájaných sušených paradajok
3-4 PL vlažnej vody                                       feta syr
                                                                  za hrsť petržlenovej vňate
                                                                  korenie, olivový olej, hnedý cukor

Najprv si pripravíme cesto, ktoré dáme odpočívať do chladničky.
Teraz príde na rad cibuľka: na olivovom oleji opečieme na plátky nakrájanú cibuľku, stíšime plameň a ďalej ju za občasného miešania "dusíme" cca 20 minút. Potom pridáme hnedý cukor - zasypeme jemne vrch asi 2 PL lyžicami, zvýšime plameň a necháme skaramelizovať za stáleho miešania. Po cca 5 minútach pridáme nakrájané paradajky, premiešame, pridáme nakrájanú petržlenovú vňať a odstavíme.

Po vychladnutí si vyvaľkáme cesto do formy, po picháme ho vidličkou a rozprestreme na neho vymiešané vajcia so smotanou. Na ne navrstvíme cibuľovú zmes a na vrch tartu dáme sem-tam feta syr. Pečieme v predhriatej rúre na 180°C cca 45 minút. Po upečení necháme postáť, až potom krájame.


A čo nesmie na našom stole chýbať? Predsa čerstvá zeleninka, tento krát v podobe chutného chrumkavého jarného šalátu:

POTREBUJEME:
mix šalátových listov podľa chuti
za hrsť na plátky nakrájaných reďkoviek
3 na plátky nakrájené uhorky nakladačky - alebo 1 šalátovú
2 mrkvy nastúhané na hrubo

Medovo-horčicová zálievka:
5 PL olivového oleja
1 PL medu
1 ČL dijonskej horčice
1 PL citrúnovej šťavy
1 pretlačený strúčik cesnaku
soľ, korenie


A ešte naši oslávenci s rodičmi, keďže nie len sladkých 17-násť sme oslavovali, ale aj Lukiho blížiace sa meniny :-)





Krémová zemiaková polievočka

Posledné dni sa stali našimi nerozlučnými spoločníkmi deka a teplo od nôh :-) Veru, zima sa pomaly blíži a cítiť to aj doma, preto sme si uvarili fajnú sýtu polievku zo zemiakov, dúfam, že aj Vám bude chutiť. My sme dnes veru pekne slovensky varili a tak nám polievočka spolu s jaterničkami rozvoňala byt. Všetko sme to zavŕšili zázvorovo limetkovou limonádou a prípravami na zajtrajšiu oslavu, ale o tom na budúce... :-)

POTREBUJEME:
500 g zemiakov
1 väčšiu mrkvu
1 väčší petržlen
1 malý zeler
1 väčšiu cibuľu
5 strúčikov cesnaku
6-8 plátkov slaninky
2 ks bobkového listu
2 L zeleninového vývaru
soľ, korenie, muškátový oriešok
kyslá smotana a petržlenová vňať do taniera :-)

Slaninku si nakrájame na kocky a dáme do hrnca, kde budeme variť polievku, vytopiť. Opečenú slaninku povyberáme a do masti zo slaninky pridáme nakrájanú cibuľu, cesnak a zeleninu. Orestujeme cca 6-8 min, aby mrkva pustila farbu a cibuľka sa pekne do sklovita orestovala. Potom pridáme zemiaky, vývar, bobkové listy, soľ a korenie a varíme cca 30 minút. Keď nám zeleninka zmäkne, vyberieme bobkové listy a polievočku rozmixujeme, pridáme štipku muškátového orieška.

 Podávame s kyslou smotanou, opraženou slaninkou a petržlenovou vňaťou.


.... žeby zemiaková brigáda? .-)



Jesenný zážitkový víkend :-)

Príroda je môj veľký dobíjač energie, po dlhšom čase som sa vybrala aj na náročnejšiu turistiku, konkrétne na Roháčske plesá. Je to už druhý rok, čo pravidelne na jar otvárame a na jeseň zatvárame sezónu na Roháčoch a určite nie posledný rok. Hoci iné naše slovenské hrebeňovky sú nemenej prekrásne. Počasie nás malo tiež rado v tento predĺžený víkend a tak som si vychutnala jesenné lúče v krásnom prostredí. Síce nohy bolia ešte aj dnes, ale stálo to za to .-) No posúďte sami.. niet sa čo veľmi rozpisovať, ja osobne mám najradšej práve takéto chvíle v prírode kvôli tichu, úžasnej energii a krásnej scenérii, ktoré stoja za námahu nutnú vynaložiť, aby sa Vám príroda takto odmenila:




.... najedli sme aj čučoriedok...


.... a aj brusníc :-)



Zastavili sme aj v Chocholowe, hraničnej poľskej rázovitej dedinke, kde sa nachádza celkom pekný katolícky kostol postavený z pieskovcových kvádrov:


A samozrejme, po ceste sme nevynechali ani Oravskú priehradu:


A ani Tvrdošín a drevený gotický kostol z 15teho storočia, zapísaný do zoznamu UNESCO:

Aby toho nebolo málo, zavŕšili sme sobotňajší deň u našich obľúbených vinárov na Majeri Zemianske sady, kde sa konala akcia Burčiaci gavalier :-) Na celkom rozľahlom statku sme si pochutnali na burčiačiku a doniesli si domov aj Devín a Rulandské šedé z produkcie Slobodného vinárstva. Statok - či majer - dýchal starobylou nostalgiou a konečne sme sa pozreli na vlastné oči, ako si tam nažívajú jeho majitelia: 


Prišli sme akurát včas na ochutnávku vín ročníku 2011... hoci sme toho veľa nenachutnali, keďže sme boli autom a aj dosť unavení po predchádzajúcich výletových zážitkoch, preto sme si doniesli vínko domov :-)


A ešte tri prasiatka .-)

Tekvicove rizoto z quinoa a jacmennych krupov

Sezóna vinobrania a hrozna sa nám pomaly končí a na rad prichádza nemenej obľúbená ingrediencia v podobe tekvice. Nedávno som sa zamýšľala, ako to bolo vlastne, ked sme boli malí. Tekvica sa využívala hlavne na prívarky, a žltá na zaváraniny.... ozdobná na svetlonošov. To je tak všetko, čo si pamätám. Aspoň u mňa mám pocit, že s otvorením hraníc sa otvorilo aj menu receptov čo so využitia tejto chutnej suroviny týka :) Tekvicové variácie sú u nás celkom obľúbené a nemenej známe,  tak som sa snažila priniesť niečo menej tradičné, zdravé a chutné, nakoľko v poslednej dobe holdujem čím ďalej viac zdravej zásaditej kuchyni. Síce som varila od oka, takže čo sa týka niektorých surovín, uvádzam podľa najlepšieho svedomia :-), ale ak ostanú, nie je na škodu uložiť si ich na ďalšie varenie, ako napr. quinou a jačmenné krúpy, ktoré môžete využiť do chutného šalátu.

POTREBUJEME:
100 g quinoa
100 g jačmenných krúpov
1/2 hokkaido tekvice
100 ml zeleninového vývaru
čerstvá bazalka (hrsť)
2 PL masla 
2 PL parmezánu

na tekvicové pyré:
1/2 hokkaido tekvice
4 strúčiky cesnaku
1 červená cibuľa
200 ml vody
vareška masla

olivový olej
čerstvý  tyimán (hrsť)
soľ, čerstvé mleté korenie


Najprv si dáme piecť tekvicu. Polovicu som olúpala a všetku som nakrájala na kocky. Poliala sem tam olivovým olejom, osolila, okorenila, pridala tymián a dala piecť na 160°C pol hodinu.

Medzitým si dáme variť jačmenné krúpy a quionu každé zvlášť v osolenej vode do mäkka (cca 15 min).

Pripravíme si tekvicové pyré: Na rozohriatom masle dáme do sklovita opiecť nakrájanú cibuľu a cesnak, potom pridáme upečnú tekvicu so šupkou a  podlejeme vodou, necháme podusiť cca 7 minút a rozmixujeme na pyré. Dáme bokom.


V tej istej hlbokej panvici ohrejeme quinou s jačmennými krúpami, potom pridáme vývar a necháme zredukovať. Pridáme tekvicové pyré a opäť necháme zredukovať na konzistenciu krémového rizota. Pridáme ručne natrhanú bazalku, zvyšok pečenej tekvice, maslo a parmezán a premiešame cca 5 minút. Hotovo.


Posypeme na tanieri ešte strúhaným parmezánom a pochutíme si na zdravom jedle :-)