Kde bolo tam bolo, bolo jedno veľké dievča snívajúce o vlastnom luku. Pátralo v múdrom vševedúcom virtuálnom svete, ale grošov toľko nebolo. Tak snívalo ďalej a hútalo, ako svoj sen naplniť. Dokonca dostala aj šíp ako prvý krok k naplneniu sna, od priateľskej duše. Až raz jedného dňa vydalo sa toto dievča do Starých hôr vymeniť si objatia a zdielať svoj pobyt na tejto planéte s ezo priateľmi. A keďže už to dievča vedelo, že jedna krásna bytosť tam príde s lukom, slovo dalo slovo, vyskúšala si intuitívnu lukostreľbu dozvedelo sa čo kde a ako a prihlásilo sa k Pecúchom na workshop výroby lukov do Žriedlovej doliny. Nasledovali tri krásne dni v slovanskej divočine, v prostredí, kde sú zvieratká v milosti, voda sa naberá zo studne, svetlo a teplo dávajú lúče slnka, oheň a jasot hviezd:-) Tri dni orezávalo, šmirgľovalo, hoblíkovalo, plietlo tetivu, vyrábalo šípy.. až bolo takmer hotovo. Keďže pán luk si zmyslel byť vyosený, ďalší mesiac ho čakalo rovnanie chrbtice :-) Potom si dievča opäť prišlo došmirgľovať svoj luk, dozdobiť a vydymiť ho. Teraz už len čaká na svoj výstrel vo voľnej prírode, samozrejme, nie do živého.
Takže zákonitosti opäť raz zafungovali, afirmovať a priať si bez pochybovania - to znamená bez negatívnej energie, ktorá naše prianie znemožňuje - je skvelá záležitosť. Ono to tak funguje všade, len veľakrát si neuvedomíme tie negatívne emócie a potom sa čudujeme, prečo sa veci nedejú, ako by sme si želali.
A pár obrázkov z letného zážitkova u Pecúchov:
Snívajme a plňme si svoje sny :-)
